Život Prešova
online
online
Opustila nás Eva Krížiková. Múzy boli k nej boli štedré od detstva
31.03.2020 Bratislava
Bratislava
31. marca (TASR) - Vo veku 85 rokov zomrela v utorok v nemocnici v
Malackách herečka Eva Krížiková. Herecká legenda bola dlhoročnou
poprednou členkou Činohry Slovenského národného divadla (SND), v ktorom
pôsobila od roku 1954 do roku 2015.
"Svoj nevyčerpateľný temperament vložila do množstva úloh – stvárnila desiatky jazyčníc, írečitých dedinských žien. Radi si však v podaní pani Evy Krížikovej pripomíname aj postavy plné láskavosti, múdrosti, pokory i vzdoru, ktorých osud zvýraznený tragickým tónom a úspornosťou gesta vyvolával zimomriavky," uviedla pre TASR tlačová tajomníčka SND Izabela Pažítková. Z množstva postáv, ktoré Eva Krížiková vytvorila na našej prvej scéne, pripomenula napríklad Kráľovnú Eleanoru z Dürrenmattovho Kráľa Jána, najstaršiu dcéru Goneril v Shakespearovom Kráľovi Learovi. "Stvárnila Annu Pageovú vo Veselých paničkách windsorských, Adelu v Tanci nad plačom, Elenu v inscenácii Čaj u pána senátora, Dubskú vo Viťúzoch, Suplingerku v Krčme pod zeleným stromom či Abrahámku v Pokuse o lietanie," dodala k divadelnej tvorbe zosnulej legendy.
K profilovým postavám Evy Krížikovej z 80. a 90. rokov patria zvlášť Akulina v Meštiakoch, postava dôchodkyne zo Starej dobrej kapely, Binerl v Bockererovi, Marfa v Samozvancovi, Serafina v Samovrahovi. "Spomeňme aj úlohu z inscenácie Williamsovej hry Mačka na horúcej plechovej streche alebo titulnú postavu v tragikomédii Ale, ale, pani plukovníkova! či jednu z posledných, postavu gazdinej Agafie v dramatizácii Tolstého Anny Kareninovej - iba jediný výstup a čo všetko vyjadrila niekoľkými vetami," pripomenula Pažítková s tým, že múzy boli k Eve Krížikovej štedré od detstva. Mnohí jej dokonca predpovedali kariéru opernej divy s hlasovým rozsahom od koloratúry po alt. Zvíťazilo však herectvo. Okrem divadelnej scény vytvorila desiatky zaujímavých postáv vo filme a v televízii, kde je archivovaných viac ako 500 pôvodných titulov.
Eva Krížiková sa narodila 15. júla 1934 v Bratislave, vyrastala v Rači, ktorá je dnes súčasťou hlavného mesta. Od detstva často verejne vystupovala, bavil ju spev. Začala študovať herectvo na konzervatóriu v triede profesora Jozefa Budského, jedného z českých umelcov, ktorí sa podieľali na rozvoji slovenského divadelníctva. Počas jej štúdia zrušili odbor herectva a poslucháčov presunuli do priestorov okresného Domu kultúry, ktorý sídlil v tej istej budove ako Slovenské národné divadlo (SND). Eva Krížiková tak vďaka tomu získavala prvé divadelné skúsenosti. Po skončení štúdia odišla na rok do Armádneho divadla v Martine, až napokon v roku 1954 zakotvila v SND natrvalo.
Na doskách prvej slovenskej scény vytvorila vyše deväťdesiat postáv. Na začiatku kariéry to bola Vierka v hre Ivana Stodolu Jožko Púčik a jeho kariéra. Svoj talent uplatnila v inscenáciách Tanec nad plačom (Peter Zvon, vlastným menom Vladimír Sýkora), Inkognito (Ján Palárik), Vejár (Carlo Goldoni), Play-Back (Mikuláš Kočan).
Za prelomovú v jej hereckej dráhe označila kritika postavu Xénie v kompozícii hier Maxima Gorkého V predvečer. Fakt, že bola zdatná nielen v komediálnej, ale i v dramatickej polohe, potvrdila Eva Krížiková v Shakespearovom Kráľovi Learovi či v inscenácii Jána Soloviča Zvon bez veže.
Už od mladých rokov získavala Eva Krížiková aj filmové skúsenosti. Prvý raz sa pred kameru postavila vo filme Lazy sa pohli (1951) režiséra Paľa Bielika, išlo však o drobnú rolu. Oveľa väčší priestor jej dal ten istý režisér vo svojej známej komédii V piatok trinásteho (1953), čo bol prvý film dokončený vo filmových štúdiách na bratislavskej Kolibe. Eva Krížíková a František Dibarbora vytvorili postavy súrodencov trpiacich pod prísnym dohľadom ich čerstvo penzionovaného otca (Ondriš Jariabek).
Už o dva roky nasledovala ďalšia populárna komédia Štvorylka z dielne režisérov Jozefa Medveďa a Karola Kršku. Po poviedkovej satire Čert nespí (Peter Solan, František Žáček, 1956) mala Eva Krížiková príležitosť zahrať aj na filmovom plátne Vierku, kolegyňu nešťastného Jožka Púčika. Film Statočný zlodej na motív Stodolovej hry nakrútil v roku 1958 režisér Ján Lacko. Milostnú scénu so svojím šéfom v podaní Martina Gregora pritom herečka okorenila detailom, ktorý si sama vymyslela. "Ako ma bozkával, tak ma bozkával, ja som sa naraz pozrela na hodinky, akože ma to už nebaví, tá bozkávačka. A zrazu sa ozval strašný smiech," zaspomínala si herečka na moment, ktorým dala najavo, že disponuje vzácnym komediálnym nadaním.
V roku 1959 sa s Paľom Bielikom opäť stretla pri nakrúcaní vojnovej drámy Kapitán Dabač. Postupne sa začala venovať najmä televíznej tvorbe, spomedzi ktorej vyniká napríklad film Pštrosí večierok – podľa predlohy Ivana Bukovčana ho v roku 1969 nakrútil herec a režisér Július Pántik. Umeleckou hodnotou, ale aj obľúbenosťou medzi divákmi vyniká filmové spracovanie románu Františka Hečka Červené víno. Andrej Lettrich ho nakrútil v roku 1972, nový zostrih známej vinohradníckej ságy bol dokončený o štyri roky neskôr. V roku 1976 si Krížiková zahrala aj v satirickej komédii Jozefa Režuchu s názvom Pozor, ide Jozefína! Ešte v roku 2003 sa Eva Krížiková objavila vo svojom poslednom celovečernom filme Dlhá krátka noc, ktorý nakrútil herec a režisér Peter Krištúfek.
Vďaka televíznym záznamom mali možnosť vidieť aj diváci pri obrazovkách majstrovstvo herečky na divadelnom javisku. V roku 1985 to bol napríklad záznam divadelnej hry Jiřího Hubača Stará dobrá kapela v réžii Pavla Haspru, či Shakespearova inscenácia Henrich IV. (1987). Z roku 2007 pochádza záznam inscenácie Mačka na horúcej plechovej streche (Tenessee Williams) v réžii Martina Kákoša.
Spomedzi televíznych seriálov, v ktorých hrala Eva Krížiková, možno spomenúť Leto s Katkou (1975), Silvánovcov (1996), či Obchod so šťastím (2008). Pravidelne tiež spolupracovala so Slovenským rozhlasom.
Za svoje herecké umenie získala Eva Krížiková ocenenia Krištáľové krídlo, Kvet Tálie či Cenu Andreja Bagara. V roku 2004 ju uviedli do Siene slávy ankety OTO (Osobnosť televíznej obrazovky).
Manželom herečky bol populárny herec a spevák František Zvarík (1921 - 2008), ich dcérou je právnička Barbora Zvaríková.
"Svoj nevyčerpateľný temperament vložila do množstva úloh – stvárnila desiatky jazyčníc, írečitých dedinských žien. Radi si však v podaní pani Evy Krížikovej pripomíname aj postavy plné láskavosti, múdrosti, pokory i vzdoru, ktorých osud zvýraznený tragickým tónom a úspornosťou gesta vyvolával zimomriavky," uviedla pre TASR tlačová tajomníčka SND Izabela Pažítková. Z množstva postáv, ktoré Eva Krížiková vytvorila na našej prvej scéne, pripomenula napríklad Kráľovnú Eleanoru z Dürrenmattovho Kráľa Jána, najstaršiu dcéru Goneril v Shakespearovom Kráľovi Learovi. "Stvárnila Annu Pageovú vo Veselých paničkách windsorských, Adelu v Tanci nad plačom, Elenu v inscenácii Čaj u pána senátora, Dubskú vo Viťúzoch, Suplingerku v Krčme pod zeleným stromom či Abrahámku v Pokuse o lietanie," dodala k divadelnej tvorbe zosnulej legendy.
K profilovým postavám Evy Krížikovej z 80. a 90. rokov patria zvlášť Akulina v Meštiakoch, postava dôchodkyne zo Starej dobrej kapely, Binerl v Bockererovi, Marfa v Samozvancovi, Serafina v Samovrahovi. "Spomeňme aj úlohu z inscenácie Williamsovej hry Mačka na horúcej plechovej streche alebo titulnú postavu v tragikomédii Ale, ale, pani plukovníkova! či jednu z posledných, postavu gazdinej Agafie v dramatizácii Tolstého Anny Kareninovej - iba jediný výstup a čo všetko vyjadrila niekoľkými vetami," pripomenula Pažítková s tým, že múzy boli k Eve Krížikovej štedré od detstva. Mnohí jej dokonca predpovedali kariéru opernej divy s hlasovým rozsahom od koloratúry po alt. Zvíťazilo však herectvo. Okrem divadelnej scény vytvorila desiatky zaujímavých postáv vo filme a v televízii, kde je archivovaných viac ako 500 pôvodných titulov.
Profil herečky Evy Krížikovej
Eva Krížiková sa narodila 15. júla 1934 v Bratislave, vyrastala v Rači, ktorá je dnes súčasťou hlavného mesta. Od detstva často verejne vystupovala, bavil ju spev. Začala študovať herectvo na konzervatóriu v triede profesora Jozefa Budského, jedného z českých umelcov, ktorí sa podieľali na rozvoji slovenského divadelníctva. Počas jej štúdia zrušili odbor herectva a poslucháčov presunuli do priestorov okresného Domu kultúry, ktorý sídlil v tej istej budove ako Slovenské národné divadlo (SND). Eva Krížiková tak vďaka tomu získavala prvé divadelné skúsenosti. Po skončení štúdia odišla na rok do Armádneho divadla v Martine, až napokon v roku 1954 zakotvila v SND natrvalo.
Na doskách prvej slovenskej scény vytvorila vyše deväťdesiat postáv. Na začiatku kariéry to bola Vierka v hre Ivana Stodolu Jožko Púčik a jeho kariéra. Svoj talent uplatnila v inscenáciách Tanec nad plačom (Peter Zvon, vlastným menom Vladimír Sýkora), Inkognito (Ján Palárik), Vejár (Carlo Goldoni), Play-Back (Mikuláš Kočan).
Za prelomovú v jej hereckej dráhe označila kritika postavu Xénie v kompozícii hier Maxima Gorkého V predvečer. Fakt, že bola zdatná nielen v komediálnej, ale i v dramatickej polohe, potvrdila Eva Krížiková v Shakespearovom Kráľovi Learovi či v inscenácii Jána Soloviča Zvon bez veže.
Už od mladých rokov získavala Eva Krížiková aj filmové skúsenosti. Prvý raz sa pred kameru postavila vo filme Lazy sa pohli (1951) režiséra Paľa Bielika, išlo však o drobnú rolu. Oveľa väčší priestor jej dal ten istý režisér vo svojej známej komédii V piatok trinásteho (1953), čo bol prvý film dokončený vo filmových štúdiách na bratislavskej Kolibe. Eva Krížíková a František Dibarbora vytvorili postavy súrodencov trpiacich pod prísnym dohľadom ich čerstvo penzionovaného otca (Ondriš Jariabek).
Už o dva roky nasledovala ďalšia populárna komédia Štvorylka z dielne režisérov Jozefa Medveďa a Karola Kršku. Po poviedkovej satire Čert nespí (Peter Solan, František Žáček, 1956) mala Eva Krížiková príležitosť zahrať aj na filmovom plátne Vierku, kolegyňu nešťastného Jožka Púčika. Film Statočný zlodej na motív Stodolovej hry nakrútil v roku 1958 režisér Ján Lacko. Milostnú scénu so svojím šéfom v podaní Martina Gregora pritom herečka okorenila detailom, ktorý si sama vymyslela. "Ako ma bozkával, tak ma bozkával, ja som sa naraz pozrela na hodinky, akože ma to už nebaví, tá bozkávačka. A zrazu sa ozval strašný smiech," zaspomínala si herečka na moment, ktorým dala najavo, že disponuje vzácnym komediálnym nadaním.
V roku 1959 sa s Paľom Bielikom opäť stretla pri nakrúcaní vojnovej drámy Kapitán Dabač. Postupne sa začala venovať najmä televíznej tvorbe, spomedzi ktorej vyniká napríklad film Pštrosí večierok – podľa predlohy Ivana Bukovčana ho v roku 1969 nakrútil herec a režisér Július Pántik. Umeleckou hodnotou, ale aj obľúbenosťou medzi divákmi vyniká filmové spracovanie románu Františka Hečka Červené víno. Andrej Lettrich ho nakrútil v roku 1972, nový zostrih známej vinohradníckej ságy bol dokončený o štyri roky neskôr. V roku 1976 si Krížiková zahrala aj v satirickej komédii Jozefa Režuchu s názvom Pozor, ide Jozefína! Ešte v roku 2003 sa Eva Krížiková objavila vo svojom poslednom celovečernom filme Dlhá krátka noc, ktorý nakrútil herec a režisér Peter Krištúfek.
Vďaka televíznym záznamom mali možnosť vidieť aj diváci pri obrazovkách majstrovstvo herečky na divadelnom javisku. V roku 1985 to bol napríklad záznam divadelnej hry Jiřího Hubača Stará dobrá kapela v réžii Pavla Haspru, či Shakespearova inscenácia Henrich IV. (1987). Z roku 2007 pochádza záznam inscenácie Mačka na horúcej plechovej streche (Tenessee Williams) v réžii Martina Kákoša.
Spomedzi televíznych seriálov, v ktorých hrala Eva Krížiková, možno spomenúť Leto s Katkou (1975), Silvánovcov (1996), či Obchod so šťastím (2008). Pravidelne tiež spolupracovala so Slovenským rozhlasom.
Za svoje herecké umenie získala Eva Krížiková ocenenia Krištáľové krídlo, Kvet Tálie či Cenu Andreja Bagara. V roku 2004 ju uviedli do Siene slávy ankety OTO (Osobnosť televíznej obrazovky).
Manželom herečky bol populárny herec a spevák František Zvarík (1921 - 2008), ich dcérou je právnička Barbora Zvaríková.
www.ZIVOTPO.sk
